Fibonacii, pôvodným menom Leonardo Pisanský (asi 1170-1240), bol jedným z popredných stredovekých matematikov. Prispel k rozvoju aritmetiky, algebry a
geometrie. Jeho otec, vyslaný ako colný úradník do Bugie (Bejaia v Alžírsku) v severnej Afrike, často cestoval po arabských mestách. Tu sa Fibonacii oboznámil s indicko-arabskou desiatkovou pozičnou sústavou, ktorá už obsahovala symbol pre nulu.
Bolo to v čase, keď sa v Taliansku ešte stále počítalo rímskymi číslicami. Fibonacci rozpoznal hodnotu a krásu indicko-arabského spôsobu počítania a stal sa jeho neochvejným zástancom. V roku 1202 napísal knižku o používaní indicko-arabských číslic Liber Abaci. Vysvetľuje v nej, ako sa pomocou nich sčítava, odčítava, násobí, delí, ako sa nimi riešia úlohy a venuje sa rôznym problémom algebry či geometrie.
