Rastliny
Ľalia
O titul kráľovnej záhrady by mohli pokojne súťažiť s ružami – aj ľalie sa vyskytujú v neprebernom množstve foriem, veľkostí a občas v prekvapujúcom sfarbení.A navyše, pomerne nenáročné aristokratky sa vedia uplatniť nielen v klasickej váze.
Biele, elegantné, trochu nostalgické a (možno až príliš) voňavé – povedia si zrejme mnohí z tých, ktorí sa o kvety veľmi nezaujímajú. Prívlastku „kostolné“ kvetiny sa ľalie tak rýchlo nezbavia. Predstava smútku a čistoty, ktorú oddávna evokujú, je hlboko zakorenená. Viete, že patria k vôbec najstarším kvetom, ktoré začali ľudia pestovať iba pre ich nádheru? Ľalie majú dlhú a zaujímavú históriu, vyskytujú sa aj na miestach, kde by ste ich určite nehľadali, a dokonca platia za kultúrny symbol: stelesňujú aj nevinnosť a krásu, ale i smrť. Názov ľalia pravdepodobne pochádza z gréčtiny alebo latinčiny.
V starom Grécku pridávali ľaliový extrakt do mastičiek slúžiacich na utíšenie bolesti, o čom sa zmieňuje dokonca aj Plínius starší. V tradičnej ľudovej me
dicíne sa aj dnes šťava tejto rastliny používa na liečenie abscesov, vredov alebo rán.
Vedeli ste, že: Čínska a japonská kuchyňa ľalie považuje za delikatesu a hojne využíva cibule, listy a kvety ľalií. V niektorých oblastiach ju pestujú dokonca výlučne ako úžitkovú rastlinu.
Farebný boom
Skutočne do módy prišli až v 30. rokoch minulého storočia. Postupne sa podarilo vyšľachtiť nespočetné atraktívne hybridy. Ľalie, hybridy či
botanické, tak získali pevné miesto v rebríčku obľúbených kvetín – a odštartovali hotový ľaliový biznis.
V súčasnosti sú na trhu už bežne dostupné aj veľmi zriedkavé druhy, a hoci ako rezané kvety sú samy osebe alebo v kombinácii s inými rastlinami šperkom, čoraz častejšie sa s nimi stretávame v záhradách alebo na balkónoch. Naozaj je z čoho vyberať: ich výška sa pohybuje od 60 a 150 centimetrov, a čo sa tvaru a farebného odtieňa týka – každý, aj najnáročnejší fajnšmeker vypátra typ, ktorý mu padne do oka.
Bez prehnaných nárokov
Ľalie patria k takzvaným geofytom, čo znamená, že po fáze rastu a kvitnutia si doprajú pauzu a prezimujú ako cibule. Ak sa domnievate, že sú náročné na pestovanie, máte aj nemáte tak celkom pravdu. Niektoré druhy sú citlivé, ale prevažná väčšina, napríklad ázijské a botanické druhy, nemajú prehnané nároky.
■ Cibule vysádzajte spravidla na jeseň, ale pokojne môž
ete počkať do jari. Výnimku tvoria len ľalie biele (Lilium candidum), ktoré musia byť v zemi už koncom augusta.
■ Hybridom sa dobre darí na slnečnom záhone, prírodné formy prosperujú pri plote či v blízkosti skaliek.
■ Väčšine druhov vyhovuje priepustná a mierne humózna pôda. Ľalie biele vyžadujú pôdu bohatú na vápnik, v ktorej by napríklad ľalie zlaté uhynuli. Pred kúpou cibuliek si vždy starostlivo prečítajte na obale, aké požiadavky na pôdu má druh, ktorý mienite vysadiť.
Kosatec
Kosatce majú rizómy i cibule. Sú rozšírené prakticky na celom svete, ale je to predovšetkým rastlina severnej pologule, a to predovšetkým v miernom pásme
Vysádzajú sa na slnečné miesto do priepustnej, ľahkej pôdy s neutrálnym pH. Na jeseň sa listové trsy zrežú. V marci - apríli sa odstránia z rizómov odumreté alebo hnilé listy. Hnojivo sa pridáva na jar a môže sa i v lete. Aj počas suchých dní sa nemusia veľmi polievať, pretože rizómy zásobujú dostatok vlhkosti.
Založenie záhona
O čo ťažšia je pôda, o to dôkladnejšie sa musí pripraviť záhon. Pôda sa prekyprí na hĺbku rýľa. Ak je hlinitá, pridá sa piesok a trošku rašeliny. Najlepšia na sadenie je ľahká pôda. Mala by byť mierne alkalická, prinajmenšom neutrálna. Potom sa zapracuje hnojivo. Po príprave plochy sa vykope plochá jama a rizóm sa položí na mierne vyvýšené miesto do stredu. Musí trošku trčať z pôdy. Najvhodnejší čas na sadenie je august až september. Najlepší čas na delenie a presádzanie v záhrade je po odkvitnutí. Najneskôr do októbra by mali byť kosatce zasadené. Neskorší termín sa neodporúča, pretože zimný mráz by ich mohol vyzdvihnúť vo výšky. Vzdialenosti pri vysádzaní sú 40 - 60 cm.
Kosatce vyniknú vtedy, ak sa sadia v skupinách, nie je však dobré, ak sa vysádzajú druhy s rôznou výškou rastu. Ak zakladáte nový záhon, saďte z jednej odrody 3 - 5 rizómov.
Ako sadiť rizómy?
Obr. 2 - Časť rizómu je na povrchu
Obr. 2 - Aby rizómy nevyvrátil vietor, zostrihnite po vsadení listy na polovicu
Rezná plocha rozómu smeruje od severu na juh, čo zabezpečí rýchlejšie vysúšanie od jesennej vlahy a zabráni hnilobe rizómu . Listy tak nebudú vytvárať rizómom tieň a ovplyvňovať ich vývin. Po vysadení sa presvedčte, že vrchná časť rizómu je obnažená. Musia zostať čisté dovtedy, kým sa ujmú, aby ste neobmedzili kvitnutie. Aby rizómy nevyvrátil vietor, zastrihnite po vysadení listy na polovicu. Pri presádzaní odrežte staré odumreté časti a reznú plochu zasypte dreveným uhlím kvôli hnilobe.
Po odkvitnutí sa stonky zrežú asi na výšku 4 cm (koncom októbra) a rezné plochy sa poprášia dreveným uhlím. Po daždi sa záhon prekyprí, aby sa do pôdy dostal kyslík. Kyprí sa však opatrne, aby sa nepoškodili korene kosatcov. Rastlina začína obdobie pokoja a zásobné látky sa stiahnu do podzemných orgánov.
Výsadba v ťažkej pôde
Ak vysádzate kosatce do ťažkej pôdy, urobte malý kopček. Na dno dajte drenážnu vrstvu (štrk alebo piesok) a rizóm zasaďte na povrch.
Kosatce majú ploché korene, preto by sa nemalo kopať a hrabať medzi trsmi. Buriny sa vytrháva rukami - vytrhať sa musí, pretože vedie k hnilobe rizómov. Ak je v pôde veľa dusíka, sú rastliny náchylné na choroby, preto by sa malo nakladať veľmi opatrne s minerálnymi hnojivami. Hnojivo sa pridáva na jar, po odkvitnutí sa výživa zastaví.
Aby rizómy nevyvrátil vietor, zastrihnite po vysadení listy na polovicu
Niektoré druhy majú rizómy, ktoré sa vkladajú mierne pod povrch tak, aby časť vyčnievala nad zem.
V zime
Pred príchodom zimy sa odstránia hnedé listy a tiež lístie zo stromov, ktoré je na rastlinách. Rizómy, ktoré vyčnievajú z pôdy sa chránia pred mrazom vrstvou piesku. Inak sú kosatce pomerne odolné voči mrazu.
Partneri
Dobrými partnermi sú nižšie rastúce rastliny - Campanula, Achillea, Artemisia, Thymus, Sempervivum a rozchodník (Sedum). Vysádzať ich môžete aj k stene, pritom však myslite na dreviny, napríklad popínavé ruže alebo plamieok (Clematis). Po sadení sa všetko dôkladne poleje. Ak sa záhony uchytia, polieva sa úsporne, pretože kosatce i sprievodné rastliny dobre znášajú horúčavy a sucho.
Rozmnožovanie
Kosatce sa rozmnožujú delením po 3 - 5 rokoch, keď sú trsy husté. Väčšinou sa vypichujú časti na okrajoch, keď sú však rastliny staršie, odoberte časti zo stredu, staršie sa odrežú. Nové rizómy by mali mať niekoľko korienkov a aspoň jeden pár listov. Tieto sa pred sadením zrežú na výšku asi 20 cm. Oddelené časti sa vysadia 30 cm od seba. Najvhodnejší čas na delenie je obdobie po odkvitnutí, ale nie až v októbri. Na budúci rok ešte nezakvitnú.
Choroby a škodcovia
Začínajú hniť listy na úrovni pôdy. Na vrchole rizómu sú mäkké, hnilé a páchnuce miesta. Ak je napadnutie mierne, odstráňte napadnutú časť, pri väčšom zničte rastlinu. Nevysádzajte kosatce na to isté miesto.
Na jar skontrolujte rastliny, či na nich nenájdete hnedé alebo žlté výtrusy. Ak ich na rastline nájdete, ide o hrdzu - rastlinu postriekajte fungicídom.
Orlíček obyčajný
Táto pekná trvalka v rôznych pastelových farbách kvitne v máji/júni. Vysievať ju môžete po celý rok, najvhodnejšie obdobie je od novembra do marca.Semienka klíčia veľmi rýchlo (2 - 3 týždne). Zabezpečte im rovnomernú vlhkosť a teplotu asi + 20°C. Prikryte ich iba mierne. Ak vyklíčia, postavte ich na chladné miesto. Po 4 - 6 týždňoch pikírujte a po 6 - 8 týždňoch ich zasaďte do črepníka ( do kyprého substrátu). Rastlina uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište a je vhodná do kombinácie s alchemilkou, srdcovkou (Digitalis) a vojnovkou (Polemonium).
Fialka
Fialka záhradná či sirôtka (Viola × wittrockiana) je jednoročná (alebo ozimá) až dvojročná bylina z čeľade fialkovité (Violaceae). Dorastá do výšky 15 – 30 cm. Listy sú jednoduché, väčšinou stopkaté, čepeľ listov je vajcovitá až pozdĺžna, na okraji je vrúbkovano pílovitá. Na báze listov sú palisty, ktoré sú pomerne veľké (3 – 5 cm dlhé), hrubo zubaté alebo hlbšie delené. Na kvetnej stopke sú 2 listence, sú umiestnené v hornej polovici stopky. Kvety niekedy voňajú, inokedy sú nevonné, prívesky kališných lístkov sú relatívne veľké. Koruny sú najčastejšie 4 – 6 cm vysoké. Pestuje sa mnoho kultivarov, preto sú koruny v rôznych farbách (biele, žlté, oranžové, modré, fialové, purpurové + kombinácia farieb). U nás kvitne od marca do októbra. Plodom je tobolka.
Fialka záhradná je umelý kríženec, ktorý bol vyšľachtený pre okrasu krížením nasledovných druhov: fialka žltá (Viola lutea), fialka trojfarebná (Viola tricolor), fialka rohatá (Viola cornuta), fialka altajská (Viola altoica) a iné. Hybrid vznikol začiatkom 19. storočia vo Veľkej Británii a dnes sa pestuje po celom svete.
Fialka voňavá (Viola odorata) je liečivá vytrvalá bylina z čeľade fialkovité (Violaceae). Je to jedna z najkrajších lesných fialiek. Má veľké voňavé fialové kvety, podľa nich je aj pomenovaná. Je trváca, slabo chlpatá až holá bylina, vysoká až 10 cm, bez stonky, s plazivými zakoreňujúcimi sa výhonkami, dlhými 20 cm. Vyskytuje sa v presvetlených listnatých lesoch.
Fialka dvojkvetá (Viola biflora) je dvojklíčnolistová rastlina z čeľade fialkovité (Violaceae). Fialka dvojkvetá je trváca rastlina dorastajúca do výšky 10 - 15 cm. Listy sú prízemné aj stonkové, čepele sú obličkovité až okrúhlo obličkovité s pílkovitým alebo vrúbkovaným okrajom. Palisty sú celistvookrajové, zelené. Listene na kvetnej stopke sú zakrpatené alebo veľmi malé. Kališných lístkov je 5, sú sýto žlté, spodný lístok má krátku ostrohu a 3 purpurové čiarky. Tyčiniek je 5. Plodom je asi 5 - 6 cm dlhá tobolka.
Fialka roľná (Viola arvensis) je bylina z čeľade fialkovité (Violaceae). Dorastá do výšky 10–20, zriedkavejšie až 35 cm. Má súmerné bielo žlté kvety, ktoré vyrastajú v pazuchách horných listov. Má liečivé účinky.
Fialka trojfarebná (Viola tricolor) je jednoročná alebo viacročná bylina z čeľade fialkovité (Violaceae). Dorastá do výšky 15 - 30 cm, zriedka až 50 cm. Má plazivý podzemok. Listy sú jednoduché, stopkaté, horné niekedy len krátko stopkaté. Čepele listov sú eliptické až vajcovité horné sú často omnoho užšie, až úzko kopijovité, všetky sú na okraji vrúbkovane pílkovité. Na báze listov sú palisty. Na kvetnej stopke sú 2 listene, sú umiestnené celkom tesne pod kvetom. Kvety sú súmerné, voňavé alebo nevoňavé. Koruny sú za plného kvetu do plochy roztvorené. Koruny sú najčastejšie 15 - 25 mm vysoké, vzácnejšie aj viac, korunné lupienky väčšinou svojou dĺžkou presahujú kališné, sú svetlo až sýto žlté, väčšinou sú na nich rôzne škvrny najčastejšie modrej farby, niekedy modrá farba prevažuje. Žľaznatý výrastok pri bliznovom otvore je výrazne vyvinutý. Plodom je tobolka. V ľudovom liečiteľstve sa používa ako liečivá bylina. Často sa zamieňa s fialkou roľnou (Viola arvensis).
Fialka lesná (lat. Viola reichenbachiana) je rastlina z čeľade fialkovité. Je to kvitnúca jarná bylina, lesná trvalka, vysoká 5-20 cm. Byľ je vystúpavá, dole rozkonárená. Dlho stopkaté, vajcovito končisté, prízemné listy so srdcovitou bázou sú v ružici. Úzko kopijovité prílistky sú strapkaté. Kvety sú nevoňavé a majú rovnú, tupo končistú, fialovú ostrohu. Kališné prívesky sú krátke.